Island - krajina gejzírov, sopiek, ľadovcov, geotermálnej energie, bublajúcich bahien... jednoducho neskutočnej prírody, ktorá spája plno protikladov, ma po fascionovala, odkedy sme sa o nej prvýkrát v 6., či 7. triede učili. Vtedy som si povedala, že keď raz budem "veľká a bohatá", určite ho navštívim. Chvíľami som tomu ani veľmi neverila - veď Island leží tak ďaleko a je hrozne drahý. Dnes viem, že to nie je až taký veľký problém, dostať sa tam.
Ale... v posledný deň minulého roku prišla úplne nečakane ponuka "expedície" na Island... a ja som ani sekundu nezaváhala.... a tak som sa v teraz sobotu po 3 týždňoch strávených v tejto nádhernej krajine, vrátila domov.
Ďalšia z túžieb, ktorú si od detstva držím v sebe, je skauting. Ako malá (12-13-násť ročná) som zbožňovala dobrodružnú literatúru, v ktorej nechýbali ani Foglarovky. Myslím si, že len málokto, kto zhltol aspoň polovicu jeho knižiek nezahorel túžbou zažiť veci, o ktorých písal. Navyše, keď oproti tým všetkým ostatným knihám a príhodám, tieto dobrodružstvá vyzerali tak reálne...
Lenže naši povedali, že skauting nie (o tom potom) a ja som s nimi nebojovala natoľko, aby som ich presvedčila. Neskôr som si našla inú partiu a mládežnícku organizáciu, v ktorej som spoznala skvelých kamarátov, zažila mnoho pekného aj náročného, v ktorej som dostala príležitosť realizovať sa, kde mi ľudia veria a kde sa cítim ako doma. Takže som skauting už neriešila.
Až teraz, keď sme boli na Islande, som si uvedomila, ako sa niektoré veci krásne poprepájali. Ponuka ísť na Island totiž prišla úplnou náhodou od kamarátov, skautov. Rozhodli sa spojiť účasť na Roverway (podujatia pre roverov z celej Európy) s putovaním po Islande. A keď ma (hoci neskautku, ale zato osobu, ktorá všeličo vydrží a nie je náročná :)) boli ochotní vziať so sebou, bol by to hriech odmietnuť! :)
Tak v posledných dňoch rozmýšľam o tom, ako ma tam hore má Niekto rád, keď sa mi stávajú takéto veci. Aj keď, ako povedal Teo, veci sa väčšionou "len tak stavaju" iba v rozprávkach. A ja že, to by potom celá akcia Island musela byť z rozprávky. A on mi pripomenul, že piesok sa tam občas lial, sedmoro hôr a riek sme prekročili, a tak pokiaľ napokon dobro zvíťazilo nad zlom, bola to určite rozprávka :) Tak teraz už celkom neviem, kde sme to boli a či to bolo naozaj... :)
Želám vám, aby ste si aj vy mohli - či už cielene a úmyselne, alebo takto náhodne - napĺňať svoje sny. Veď či už sú naše túžby krištáľovo jasné alebo nie, je super, keď ich môžeme realizovať... :)
PS: Island je natoľko krásny, že o ňom v najbližších dňoch ešte pár slov napíšem... :)
