Minule som si písala s kamarátom cez ICQ, že už sme sa dlho nevideli, lebo toho máme obaja akosi veľa. Že večer už často nemá ani chuť dotrepať sa na stretko, radšej si po celom dni ľahne pred telku a je rád, že má pokoj.
Hej, asi mám toho veľa. Zatiaľ to celkom zvládam, ani sa mi to nezdá, pokiaľ nad tým nezačnem rozmýšľať - 24 hodín týždenne škola, 2 brigády - aj keď v oboch robím dokopy priemerne 10 hodín za týždeň, čo nie je veľa + 4 hodiny angličtiny, moje stretko (na ktoré chodím ako dieťa), ďalej birmovanecké, kde robím animátorku - čiže k tej hodinke čistého času treba pripočítať aj prípravu a hodnotenie, v piatok mám krúžok s malými babami - ďalšia hodinka... + také tie obyčajné a bežné veci popritom - občas si niečo pozrieť aj do školy, písať seminárky..., ukázať sa aj doma a s niečím pomôcť (že mami :), sem-tam odviezť sestru na krúžok, učiť sa s bratom, keď prídem večer po celom dni domov, pokecať si s maminou, že ako bolo... + ďalšie "bokovky", do ktorých som sa namočila...
Ako sme sa tak spoločne prepracovali k tomu, že máme toho dosť, napadlo mi čosi, čo mi ešte doteraz víri v hlave - no čo, že mám toho veľa, aspoň mi nemá kto vyčítať, že nevyužívam čas.
Má to svoje výhody - je toho dosť a ak chcem všetky veci postíhať, väčšinou nemôžem len tak sedieť a bavenkať sa. (Čo neznamená, že to občas nerobím :) Len sa tento čas v poslednom období značne zredukoval. Čo je, podľa mňa, pozitívne. Lenže potom akosi ani nestíham čítať knihy (čo mi je ľúto) a niekedy je problém ísť s ľuďmi len tak von (viď posledná krúžkovica...)
Medzi to bavenkanie sa zaraďujú veci typu - zasa som zabila 3 hodiny na internete a nič som neurobila - len som sa pozrela na jedno diskusné fórum (ktoré síce býva dosť obohacujúce, sú tam super ľudia a rada tam chodím, ale výsledok z toho nie je žiadny), napísala som nejaký blog - čo je zo strany mojich rodičov niekedy okomentované - to nemáš nič lepšie na robote? Zase si písala, veď sa máš učiť (tento argument používajú hlavne cez skúškové) alebo si nebodaj nejaký ten blog prečítala - to je ešte menej kreatívna činnosť...
Lenže... keď som sa tak nad tým zamyslela - je to zlé čítať knihy, noviny (Sme, Pravda), časopisy (typu Trend, Týždeň, Quark...)? Veď hoci sa nimi dá zabiť aj pekná hodinka, je po ich prečítaní skutočne zabitá? Alebo písanie blogov - je to zabíjanie času? Myslím, že niektoré článočky môžu kohosi iného kopnúť a osloviť, pomôcť s niečim, čo ho trápi - niekomu, koho autor možno ani nepozná... a preto je dobré (aspoň si myslím :) písať (aj čítať) blogy.
Takého čohosi ako TV som sa zatiaľ ani nedotkla. Minule som si v nedeľu večer ľahla o ôsmej do postele pred telku, pozerala akýsi film a vychutnávala si po véééľmi dlhej dobe tento pocit. Bolo obdobie, keď som pozeranie TV a filmov považovala poväčšine za zabíjanie času. (Samozrejme, že som ich pozerala. Len som z toho potom niekedy mala výčitky svedomia. Najmä keď som pred televízorom strávila pol dňa a nič neurobila...) A tak som sa dostala do štádia, že som odsúdila hneď celý televízor miesto svojej neschopnosti povedať si "dosť". Až nedávno som si uvedomila, to bola blbosť. Veď tam bežia aj dobré a obohacujúce veci, ktoré mi majú čo dať. Existujú filmy, ktoré sa dajú pozrieť aj na stretku a o ktorých sa dá potom diskutovať. O kvalitných dokumentoch nehovoriac.
Vlastne plno z tých vecí, ktoré som považovala za zabíjače času, je dobrých a môžu byť obohacujúce. Len som ich si ich zaškatulkovala preto, lebo to bolo jednoduchšie, ako sa snažiť ustriehnuť si čas, ktorý im venujem. Niekedy je príliš jednoduché odpísať všetky veci (napr. chatovanie, čitanie blogov, pozeranie TV...), že sú negatívne, považovať ich "len" za zabíjačov času... Lenže akosi som zabudla na to, že všetky veci (a teda i tie už spomínané) majú nielen svoje zápory, ale aj kladné stránky. A tak je ich automatické odpísanie vlastne nezmyslené.
Asi práve preto, že chvíľ, ktoré by som mohla zabiť je v poslednom období pomenej (ak chcem veci, ktoré mám na starosti aspoň ako-tak stihnúť), mi napadlo a si to tak silno uvedomujem, že veci, ktoré som kedysi považovala za zabíjačov času, vlastne nie sú a priori zlé, ale majú svoj význam a keď sa používajú v správnej miere, rozsahu a čase, sú vlastne pozitívne...
... možno pre niekoho trochu nezmyslený objav. Ale ja som tým objavila Ameriku a protrebovala sa podeliť. A zaujímalo by ma, čo si o tom myslíte vy....
